Rím: mesto, ktoré raz vidieť nestačí

Vôbec neviem ako začať. Naposledy som sem niečo napísala pred vyše rokom (aj to s polročnou pauzou). No za ten čas sme na instagrame vytvorili peknú komunitku a po nedávnom sharovaní dream destinations (vašich aj mojich, ktoré boli na moje potešenie viac menej rovnaké) ste mi viacerí písali, že sa chystáte do Ríma v blízkych dňoch a či by som vám nedala tip na nejaké pekné fotogenické miesta. Samozrejme, že dala! Milujem si čítať travel blogy, pozerať videá z tripov a extrahovať si z nich informácie pre môj budúc itinerár (áno, mám novú máničku) a ak aspoň pár ľudí zaujíma, kadiaľ sme sa túlali my a čo sme videli, tak vám to veľmi rada pozdieľam.

V Ríme som raz bola na školskom výlete keď som mala asi 15 rokov. V tej dobe som mala so sebou malý Olympus Mju 780 a úprimne viac ma nadchýnal čas s partiou a fotenie totálnych kravín ako sametné mesto a jeho história. Jediné, čo si pamätám bolo, že sme rozbili postel, nachodili kilometre a videli všetky must-see miesta. O 10 rokov na to, už ako uvedomelá mladá žena som sa tam zatúžila vrátiť. Napísala som M. že by som tam veľmi chcela ísť, že pozerám letenky. On mi odpísal: „Aj ja.Tak poďme.“ A išli sme. Zobrali sme so sebou aj mojich rodičov. Mamina rada cestuje vlastne kamkoľvek a ocino už dlho hovoril o tom ako by tam raz chcel ísť. Bolo vybavené, ideme.

Dislclaimer 1:
V Ríme sme boli štyria, z toho traja prvý krát a to znamenalo, že určite povinne obehneme všetky must-see miesta, ktoré odporúčal ocinov bedeker. lol Vzhľadom na túto skutočnosť nebol tento výlet až taký dobrodružný a túlavý ako by som si predstavovala, no našli sme kompromis a predsa len sa mi podarilo pár menej turistických miest zaradiť do programu.

Disclaimer 2:
Všetky veci, ktoré budem nižšie písať sú iba zhrnutím toho, čo sme videli a navštívili my. Pri vašej návšteve Ríma sa toho môžete ale aj nemusíte držať. Veľmi vás povzbudzujem túlať sa uličkami, hľadať viewpoints a vyhýbať sa turistickým traps. Predsa len Rím je úžasné mesto aj a viem, že sa sem musím vrátiť znova, tento krát sa naozaj iba túlať, kávičkovať, oddychovať a fotiť.

Ubytovanie:
Keď som nám hľadala ubytko, zistila som, že dostupnejšie sú viac apartmány ako hotely či hostely. Obzvlášť v centre. Ak hľadáte ubytovanie volila by som airbnb alebo booking. Nakoľko my sme výlet riešili last minute v lete a išli sme viac menej na budget zvíťazil booking.
Viecerí ste sa ma pýtali na ubytko, lebo sa vám páčilo z fotiek. Veľmi som vám ho sem chcela nájsť, no neviem sa k nemu už na bookingu doklikať. Bývali sme v dvojizbovom bytíku, ktorý mal dve mini kúpelky a kuchňu. Nachádzal sa na ulici Borgo Pio, ktorá je pešou zónou a asi dve minúty chôdze od Námestia sv. Petra. Pre štyri osoby na tri noci nás to vyšlo 300€, čo je na osobu na noc iba 25€. Tomu hovorím win.

V mojom prieskume som sa často stretávala s odporúčaním hľadať ubytovanie na/v blízkosti Piazza Navona, nakoľko je to viac menej pomyselný stred všetkého, čo chceš v Ríme vidieť. Nám ale v čase bookovania nevyhovovala žiadna možnosť.

Presuny:
Po Ríme sme väčšinu času chodili peši. Metrom sme sa viezli pár krát. Tak ako som spomínala bývanie v okolí Piazza Navona by všetko to kráčanie uľahčilo. Na pomyselnej priamke od Vatikánu napríklad po Koloseo (na mape) nenájdete metro. It makes sense. V tejto časti sa nachádza „naj naj“historickejšie centrum mesta a v podzemí je toho toľko čo na povrchu. Metro by tam asi ťažko postavili podľa mňa. Z Námestia sv. Petra prejdete podľa google máp ku Koloseou cca za 45min. To je síce pekné, ale predstavte si všetky tie zastávky, obzeranie sa, híkanie a fotenie, ktoré túto cestu (v mojom prípade určite) raz tak natiahnu. Každopádne presúvať sa metrom po Ríme je úplné barbarstvo (samozrejme, pokiaľ nie je iná možnosť OK, I’m not judging). Tie desaťtisíce nachodených krokov za to stoja! Super bolo aj to, že na každom kroku sú „studničky“ s čistou pitnou vodou. Toto ocenia hlavne tí, čo sa do Ríma chystajú v lete. Nosili sme si so sebou fľašky, no za tieto studienky sme boli extra vďační. Nič nepoteší v horúčavach uchodeného človeka tak, ako liter ľadovej vody, žeano.

Strava:
Na ulici, kde bolo aj naše ubytovanie bolo plno malých reštaurácií. Neboli vôbec drahé a tak sme každý večer išli na pizzu, cestovinky či prošutko s melonom. Lebo tak ako si v Chorvátsku pri mori musíme dať fishplate, v Ríme si určite treba dať pizzu (teda to sú také moje zásady, no pressure). Výhodou bolo, že okrem reštaurácií tam boli aj mini večeirky a tak sme si vždy večer kúpili potraviny na raňaky a aj na chlebíky, ktoré sme jedli cez deň. Kaviarničky ani nijaké echt štýlové podniky sa nekonali.

Klasiky, ktoré sme nevynechali:

  • Bazilika sv. Petra
  • Vatikánske múzeá
  • Anjelský hrad
  • Koloseum
  • Forum Romanum
  • Piazza Navona
  • Piazza di Spagna a španielske schody

Hej, tých miest je na dva dni, ktoré sme tam strávili viac než dosť, no ocinov bedeker a mapka nepustili. Ja som túto našu skvelú zostavičku trhať nechcela a tak som sa nechala viesť.

Deň 1.

Keďže sme bývali od Vatikánu čoby-kameňom-dohodil na námestie sv.Petra sme sa vybrali najskôr. Stihli sme akurát posledné lúče slnka a bol to veru skvelý začiatok výletu.

Na námestí sv.Petra v strede medzi fontánami a obeliskom sú na dlažbe vyznačené dva body, na ktoré keď sa postavíte a pozeráte smerom na kolonádu, uvidíte všetky rady stĺpov v zákryte. wowzaa

Ešte pred odletom sme si na Slovensku online bookli „skip the line“ vstupenky do Vatikánskych múzeí, Kolosea a do Forum Romanum. Bolo to asi najviac wise vec čo sme mohli urobiť, lebo sme to v tých horúčavách maximálne ocenili. Mali sme to rozdelené. Prvý deň Koloseum a Forum Romanum a na druhý deň Vatikánske múzeá a bazilika sv. Petra. Okrem týchto fixných termínov a miest sme viac menej improvizovali.
Koloseum je zaujímavé, no nie veľmi fotogenické keď ste už raz vo vnútri. Tisícky turistov so selfie tyčami mi akosi (pochopiteľne, žeano) zobrali chuť do fotenia a tak som si z tadial doniesla iba jednu jedinú fotku skupinky, čo si čilovala na slniečku v zákutí, mimo všetkých turisov. Forum Romanum je niečo úplne iné. Je to obrovské a aj ruiny, ktoré sú tam pôsobia dychvyrážajúco. Keď sme sa tam prechádzali stále dookola som načítavala to ako to tam kedysi pri plnej sláve muselo vyzerať. Overwhelming.
Jediné, čo by som týmto miestam vytkla by bolo načasovanie. Koloseum sme mali o 9 ráno a kým sme sa dostali na Forum Romanum bolo snáď aj 12 hodín na obed. Najkrajší čas v lete na návševu Fora je pri západe slnka, čítala som to neraz aj fotky som videla. My sme tam boli na priamy obed a tak tie fotky aj vyzerajú. Fotiť na priamom slnku je snáď najväčšia mora fotografov, no nakoľko sme mali obmedzený čas a len 2 západy slnka, nemohla som si veľmi vyberať, haha.
Keď sa však do Ríma vrátim, určite by so si tu chcela západ slnka vychutnať.

Po „povinnej historickej jazde“ sme sa vrátili cez centrum mesta naspäť na ubytovanie si trošku v klíme oddýchnuť z tej horúčavy. Po ceste sme sa zastavili na Piazza Venezia nevynechali sme ani Panteón a Piazza Navona, ktoré sme síce videli už večer pred tým, no bolo to poceste a za denného svetla, tak why not?
Oddýchnutí, s novými silami som ich vytiahla na západ slnka na výhliadku Terazza del Pincio ktorá sa nachádza nad námestím Piazza del Popolo. Z námestia hrala hudbička pouličných hudobníkov, ľudia pozorovali zapadajúce slnko a jeho odlesky na strechách mesta a to všetko dopĺňal smiech detí, ktoré sa zabávali s bublinami. Čo viac.
Odporúčam zostať na mieste aj po západe slnka, takéto výhliadky sa vyprázdnia v momente ako slnko zapadne, ako keby Thanos luskol. Modrá hodinka je ale tiež magic a my sme sa preto vybrali ulicou Viale della Trinita dei Monti smerom ku Španielskym schodom. Celou cestou sme mali krásny výhľad na mesto. Tieto presuny z miesta na miesto sa mi asi na celom výlete páčili najviac.

Deň 2.

Na druhý deň sme mali na programe Vatikán a to konkrétne Vatikánske múzeá, baziliku sv.Petra a výhliadku na jej kupole.
Doobeda sme pobehali trošku obchodíky so suvenírmi (a LUSH) a pred obedom sa vybrali do múzeí. Kto ma pozná vie, že veru nie som žiaden freak do múzeí. Obzvlášť takých tých masových, kde sa ľudia hmýria ako mravce v mravenisku. Zase raz ma viac zaujali výhľady z okien a odrazy v nich, guilty. Sieň s mapami bola veľmi zaujímavá, niektoré vyzerali že by sa z nich dal spraviť dobrý podklad pre nejakú historickú board game, lol nesrandujem. Tu sa nám s M. stal menší fail. V Sixtínskej kaplnke boli očividne dva exity. Jeden, ktorý pokračoval dalej do ďalších priestorov a expozícií a jeden, ktorý viedol do baziliky a „úplne von“ z múzeí. Tu sme sa očividne oddelili od našich rodičov, lebo sme viac menej okamžite vyšli z múzeí a nedalo sa vrátiť späť. Hovorili, že tam bolo ešte veľmi krásne a videli aj také to slávne schodisko, na ktoré som (obvi) celý čas čakala, žeano.

My sme sa teda radšej rovno postavili do rady na lístky na kupolu. Tu je možnosť kúpiť si dva druhy lístkov, jeden „na pešo“ a druhý výťahom do určitého bodu a odtiaľ na pešo (dalo sa platiť len kešom). M. chcel ísť peši, no ja som bola lenivec unavený a prehovorila som ho na výťah. Očividne sme neboli sami lenivci, lebo sme nakoniec stáli v druhej rade – rade na výťah. lol welcome to my life and don’t judge me. Nakoľko sme boli v sezóne, ľudí tam bolo ozaj mnoho a doslova sme stáli ešte raz a to v rade na schodoch niekde „v kupole“ tesne pred koncom. Hore to nebolo o nič iné, no ak sa človek prebojoval k zábradliu naskytol sa mu krásny výhľad. Ja osobne považujem túto výhliadku za tourist trap, no pamätala som si, že sme tam boli na tom školskom výlete a že to bolo echt krásne. Pamätala som si aj to, že keď sme šli z nej dole išli sme po vnútornej strane kupoly vo vnútri baziliky a videli sme tak ten majestátny priestor zhora. Po 10 rokoch sa veci očividne zmenili, lebo z kupoly sme zišli úplne mimo a žiaden výhľad na interiér baziliky sa nekonal. Výhľady na námestie, Vatikánske záhrady a rozhlas či vlastne výhľad na celé mesto to samozrejme viac než dosť nahradil. Veď pozrite sa aj vy.

Bonus: kľúčová dierka

Ak ste sa dočítali až sem, gratulujem! Ako odmenu vám tu ešte napíšem jedno bonusové miesto. Ale najprv trošku kontextu.
Ako som spomínala, mali sme dva dni na popozeranie must see miest a pamiatok, no každý deň som si ukradla chvíľku času na západ slnka kedy sme šli na miesto, ktoré som vybrala ja.

Zakiaľ sme čakali na rodičov, ktorí ešte boli na kupole, som intenzívne googlila nejaké spoted by locals a netradičné výhliadky kam by sme išli večer. Našla som miesto, ktoré sa volá Knights of Malta keyhole, na obrázkoch na googli to vyzeralo dokonalo, priam až gýčovo, no všade po internetoch písali, že keď zapadá slnko je to ikonické. Bol to akýsi tunel z popínavých rastlín alebo niečo také, ktorý vytvára akokeby kľúčovu dierku presne s výhľadom na kupolu baziliky sv.Petra. Všetkým som to ukázala, súhlasili a vybrali sme sa na miesto, síce trošku neskoro ale mali sme to stihnúť len tak tak. Slnko už zapadalo, a my sme doslova utekali do kopca za poslednými lúčami slnka, ktoré sa prepletali pomedzi domy a borovice. Keď sme takí upachtení prišli na miesto ktoré ukazovala navigácia ocitli sme sa na nejakom vybetónovanom parkovisku a dookola boli samé vysoké múry a jeden kostol. Žiaden park ako som si myslela, žiaden náznak nejakého vstupu. Zmätene som tam pobehovala, ocino hromžil, že kam som ho to dotiahla a M. s maminou kontrovali mapu či sme predsa len niekde zle neodbočili. lol. Nie neodbočili. Všimla som si totižto krátku radu ľudí pred jednou bránou tak som sa ich šla opýtať, že hľadám to a to a že či sa tu niekde predávajú na to lístky, resp. na čo vlastne stoja tú radu.

Chlapík sa na mňa pobavene pozrel a s úsmevom mi hovorí, že: „No, no it’s actually a keyhole, this is the line for it.“

V tej chvíli som si uvedomila, že tí ľudia stoja pred bránou ale nie je tam žiadne okienko na lístky ani nič podobné, všetci sa len pozerali do kľúčovej dierky aby videli to, čo sme my videli na fotkách. Žiaden park, žiadna výhliadka len betónový plac a kľúčová dierka. Začala som sa neskutočne smiať a s rehootm som prišla za našimi aby som im tlmočila čo som sa práve dozvedela. Ocino nevedel či sa smiať či plakať a radšej odkráčal preč :D. Mamina nám vystála radu, zakiaľ som sa poobzerala po okolí a keď už bola na rade tak nás zavolala a pustila pred seba. Ďalší výbuch nastal keď sme sa cez ňu pozreli. Nielenže to bol fail už úvodne, no na druhej strane brány postavili presne vo výhľade na kupolu taký ten stanový altánok. No koniec. Tak som sa smiala, že mám z toho asi len jednu poriadnu fotku. Nevadí, my na tento úlet budeme spomínať ešte dlho. Odmenou nám bol ale fakt, že sme predsa len našli výhliadku, po ceste trošku nižšie od tej brány a stihli sme predsa len aj ten západ slnka. Takže sa dá povedať že to bolo celé worth it. Kľúčovú dierku neviem či odporúčam, no park Giardino degli Aranci spolu s výhliadkou Punto Panoramico určite áno! Všade sú samé borovice a ich vôňa zmiešaná s takou tou dovolenkovou vôňou mesta vám bude príjemne štekliť nos.

Viem, že vy čo ste zbehlí cestovatelia a v Ríme ste už boli ak nie aj viac krát ste sa asi nič nové nedozvedeli, no vy čo sa do Ríma chystáte prvý krát, verím že vás tento môj článok oslovil a inšpiroval. 🙂
Ja sa do Ríma musím určite ešte vrátiť. Chcela by som ho preskúmať mimo hlavných turistických miest a naozaj si to tam vychutnať. No ako je napísané v názve tohto článku, Rím je jednoducho mesto, ktoré raz vidieť nestačí. Teším sa čo objavíme nabudúce.