Londýn: Únik z predzápočtovej reality

V decembri sme sa vybrali s mojou kamkou Myškou do Londýna. Bola to spontánnosť nad spontánnosť. Lacné letenky, jeden telefonát, pár rýchlych správ cez messenger – BAM – všetko booknuté. Sobotu pred odletom sme sa vyhajpovali, zbalili sa presne na kilogram – cestovná váha musí byť! – a v dostatočnom časovom predstihu sa vybrali na naše opustené mini Bratislavské letisko. Zdanie klame a v gate tesne pred odletom som mala pocit, že sa tam zišiel celý národ. Predsa len lacné letenky sme asi neobjavili iba my, všakže? Prešiel dlhý čas od kedy som naposledy letela lietadlom a tak som veľmi preveľmi uprosila Myš, ktorá lieta o mnoho častejšie ako ja, aby ma pustila k oknu. thanks love (s british akcentom ofc)! Táto moja milá priateľka všetko vybavila, o všetko sa postarala a ja som vlastne už iba prišla na hotové. once again, thanks love! Vybavila skvelé ubytko u jej skvelých kamošov s ultimátne skvelým výhľadom. Títo kamoši sú o to lepší kamoši, že nás prichýlili aj počas ich epického skúškového. dikičkoo!

Nebol to náš prvý krát v Londýne a preto sme sa rozhodli, že to nebudeme siliť a uhráme to celé na „oddychuj-a-užívaj-mesto-a-jeho-atmošku“ namiesto „premotivovaných-wannabe-turistov“. Celý tento výlet by som nazvala únikom z predzápočtovej reality. Mali sme vytipovaných pár miest, ktoré chcem určite vidieť, no nakoniec sme prispôsobovali náš denný program času kedy sme vstali a akurátnej nálady. Nič lepšie neexistuje. Tiež sme si nechali poradiť a nakoniec sme sa v nedeľu na obed ocitli v East Londone na Brick Lane na supercool trhu plnom kuchýň z celého sveta, dizajnérov a rôznych kreatívcov. Pokračovali sme ďalej ulicou popri milionoch pouličných hudobníkov, ktorí rozpútali takú šouku že dovidopo, predajcov vianočných jedličiek, antiquariátov, kaviarní a kníhkupecitiev. Miesto plné origoš eastlondon hipsterčiny. Viete ako – tehličky všade, foodtrucky, blšáky na každom kroku, alternatíva všade navôkol. Pre mňa top miesto celého výletu a to sme boli ešte len na začiatku.

Počas dní sme mali tmavšie aj svetlejšie chvíľky. Či už v ponorkovej chorobe, nákupnom dni kedy sme z primarku ako správne slovenky vyšli až po tme alebo len jednoducho v celej našej nálade (napr. keď som sa ja kultúrna barbarka ocitla v british múzeu a pre Myš to bol highlight celého tripu :)). No nad to všetko, to bol nezabudnuteľný týždeň a ja som rada že som mala tú česť objavovať zákutia tohto veľkomesta práve s Myš. Ona je môj adventurous buddy. Preskúmali sme spolu nočný Londýn, boli na omši vo Westminster cathedral ktorá vyzerala ako veľká sieň z HP (minimálne stropom – lovin´ it! ), navštívili sme všetky možné reťazce ako správne jutuberky (len škoda že sme to nevlogovali, žeano) od Nando´s cez Byrona, epickú pizzu Franco Manca až po našu každodennú kávovú povinnosť v Cafe Nero, či Pret a Manger (Starbucks sa nekonal, lebo ten je už aj v eurovei, žeano). Túlali sa večerným Trafalgarom a našli obchodík s umeleckými potrebami, kde sa naše sny stali skutočnosťou. Povinne si prešli Piccadilly, Oxford street a zatúlali sa do China town, kúpili si presladené pomarančové Oreo (nechutilo.). Posledný deň sme sa obšmietali okolo St. Paul´s katedrály, Myš skicovala o stošesť (ona je prosím pekne žena tisícich talentov alebo čo, lebo vaufaktvau). Z každého uhlu pôsobí inak, no stále krásne.

Všetko toto som poctivo fotila a zachytávala a preto vám tu chcem milí moji priatelia ukázať aj tak po mojom – fotkovo – že ako nám bolo. Verím, že atmošku pocítite aj takto virtuálne. Bolo tam naozaj skvelo a to aj vďaka skvelej spoločnosti. thanks love! (sincerely from all of my heart a s najviac cockeny accentom aký si len vieš predstaviť) <3