Každodennosti: Jún

Mesiac prázdnin. Posledných prázdnin. Jún začal zhurta. Obhájili sme a na druhé ráno som už vstávala pred 5 a.m. aby som stihla prvý vlak z Bratisky domov, lebo svadobná sezóna už bola v plnom prúde no a prečo rovno svadbu aj nevyzdobiť, keď ju budem aj fotiť. Veď roboty je málo, žeano. ALE! bola to zábava. Nebyť milovanej Adriány, vernej skupinke na ktorú sa môžem vždy spoľahnúť že s ňou robota pôjde príjemne, by celé to chystanie bola veľká nuda. Zasmiali sme sa, spáli prsty, pohromžili na vosk na jutovine a špinavé obrusy z kulturáku a bolo dobre. Vôňa eukalyptusu, pivoní a lisianthusu nám spríjemnila atmosféru celého dňa a ako bonus nám prišli na pomoc slečny Kmotorkové a pomohli nám spraviť svadobnú kyticu a Emka zaplnila sálu svojim hravým smiechom (srdiečko <3). Svadba na druhý deň bola parádna, výzdobu si všetci chválili a ja som prvý krát stretla na svadbe starejšieho, ktorý fakt vedel čo robí a robil to dobre. Fotilo sa mi ju maximálne dobre, S&J boli veľmi milí a fotogenickí a ja sa už neviem dočkať kedy sem zavesím ich svadbicu, lebo naozaj stála za to! Skláňam sa pred vami za to, akú super svadbu ste vystrojili!

Počas upratovania sály na ďalší deň, som sa spontánne privtrela na „výlet“ s kapelou do Trnavy na Lumen, veď prázdniny začali, tak by som mala využiť každú minútu voľna na vytváranie zážitkov s priateľmi, nie? Poobede ubehlo rýchlo a už sme sedeli v novom nablískanom aute a pálili do Trnavy. Takéto spontááne rozhodnutia mám rada, o to viac,  že ma moje milované Heartbeatky zobrali so sebou a ja som im čo to pofotila ako ich dvorný fotograf. Na Lumene som stretla kamky ako Máriu (ktorú už určite poznáte zo Skleníkových snov) či Ellu (ktorú zase poznáte z tohto fotenia) o ktorej práci som písala tu.

V júni oficiálne začalo leto a my sme sa napchávali prvým letným ovocím ako jahody (eko bio raw local poctivé z našej záhradky) a čerešne, ktoré sme pokradli z fotogenickeho stromu vo Vajnoroch keď sme s Annie boli na výprave za photobookom jednej slovenskej poslankyne. Bol to zážitok a nová skúsenosť za ktorú som nesmierne vďačná. Hanging out s Ann bol highlightom mojich dní a som rada, že po toľkom čase stále pozná moje meno a kde bývam (lol). Konečne som odovzdala februárovú svadbu (to len kvôli škole mi to dlho trvalo, no worries, teraz mám už dobrý medzičas – cca 3 týždne max.) nasušila si levanduľu a tešila sa z jej vône. Oslávili sme Najsvätejšiu Trojicu, tak ako to len my vieme a pofotili sme ju tak ako to len my vieme. Pripravili sme sa na manželstvo (snáď), boli na číne viac krát za jeden víkend ako za posledného pol roka a mali mini stretávku.

Na konci mesiaca som na moje 24-té výročie života slávnostne zložila sľub a bol mi oficiálne udelený titul, ktorý sme netradične oslávili v Slovenskom Grobe húskou a lokšami :D. Na konci júca som zavítala v Spišskej Teplici, kde ma prichýlili a pohostili naši veľmi dobrí priatelia a kde som potom (na druhý deň) už júli fotila ďalšiu skvelú svadbu a zoznámila sa s ďalšími skvelými a dobroprajnými ľudmi. Ale o tom zase o mesiac…