Každodennosti: Január

Myslím, že do báječných, iskrivých a naplánovaných dvetisícsedemnástych* každodenných fotiek som vykročila správnou nohou. Foťák som nosila permanentne pri sebe. Dávno som takto nefungovala a bolo to (to be honest) z časti otravné (lebo tak zase nie je to pierko, žeano) ALE! po čase ma to neskutočne bavilo (ľudí okolo mňa niekedy menej, niekedy viac) a začala som si to užívať. Január sa v mojom svete už po šiesty rok nesie v duchu klikačiek, odovzdávaní ateliéru, (nikdy nekončiacich) skúšok. Tento rok to bolo iné. Trošku. Skúškové bolo viac menej len pro forma (myslím si že už bolo načase, ďakujeme doc. Ing. arch. Ján, CSc.), klikačky boli ale stihli sa s prehľadom a svet sa po 12.januári akoby spomalil. Teda takto … môj svet sa spomalil ale ten okolo mňa bežal ďalej. A tak som sa stala vytrvalým spoločníkom Nádeji nášho školstva – Myš a Pauli. Tieto bojovníčky bojovali o Záliv svíň nad nekončiacimi papiermi a keď už sa inak nedalo tak aj nad pivkom (in vino veritas, in pivo tiež). M. a P. nakoniec v druhej tretine vyhrali nad Nižňom a všetko to skončilo so skóre 1:0. Čas v Blavke nám okrášlili aj sestry P. ktoré sem prišli zháňať svadobné róby, ktoré nemali byť veľmi róby. Z toľkých gastronomických skvostov, ktoré Bratiska ponúka sme si vybrali najbližší McD a zadelili sme čízik a malý pomarančový džús #tasty #3michelinskéhvězdy. Bol to skvelý čas.

Januárovú Bratislavksú realitu som si tento rok konečne dovolila na víkendy opustiť a tak som som si chvíle krátila objavovaním nových miest za naším domom a bola som pozrieť náš ultimátne futuristický ovčinec s plastovými oknami (ocko rulez). Tento mesiac taktiež nabralo slovné spojenie apartment hunting uplne nový a reálny rozmer v našom živote s M. (cant´t wait for our crib, bejb). Naše manky sa stretli na káve a boli z nich kamošky jak lusk. Sobotné chvíle s mojimi milovanými Juditkami tiež nemôžu ostať nespomenuté. Nerady sa fotia, no ja viem byť sneaky. Srandičky v aute zasneženou krajinou.

Rada mesiaca: Nešteklite šoférov po fúzkoch pórom. Nie je to bezpečné. (sľubujem že to už nikdy neurobím, ale bola to fun #YOLO)

Takže tak kamaráti, stojí to za to chodiť s očami dokorán a foťákom na krku. Zrazu vidíte Krásu aj tam kde na prvý pohľad nie. V Putike je krásne svetlo, odlesky slnka na nedotknutom snehu vedia hrať všetkými farbami, farebná paleta papierov a poznámok zrazu neskutočne k sebe ladí, premyslené línie a krivky Bellušovej fakulty ma dostávajú do údivu, na dverách kabinetov na právnickej fakulte je krásna prepracovaná texture, inoväť na opustených kostolných vianočných stromčekoch sa ligoce aj keď je pod mrakom a veľa ďalších krásnych každodenných momentov za ktoré som neskutočne vďačná. thanks God! A tu je teda zlomok z nich, nech sa lubká:

____________________________________________________________________________________________________________________________________________
*shoutout to my beloved @ellajohnes , ktorá tento mesiac dosiahla svojích prvých 700 likes. Tak ak ste ešte nelajkovali: go like and spread some love!