Každodennosti: Február

Vo februári tohtoročná fotiaca čelindž pokračovala a po spätnej rekapitulácii fotiek som si uvedomila nasledovné veci:

1. delí ma už len pár mesiacov od titulu archicat – #scary
2. v období štátnic si zásadne fotím jedlo, stajlujem ho kým nevychladne
3. objavila som čaro zlupovacích masiek a aj keď absolútne neviem povedať či to je pre moju pleť osožné, baví ma ju zlupovať a som schopná si ju dať aj dva krát po sebe – prokrastinácia level milión, žeano
4. asos a online nakupovanie šatstva a topánok je pre mňa objav mesiaca – moje druhé meno je Rebecca Bloomwood, teší ma

..no ale všetko pekne poporiadku.

Február začal príliš rýchlo. Stále som si hovorila, že mám ešte týždeň na napísanie absenčky a v tom som si uvedomila, že je nedeľa, ja nestíham a v pondelok ju už odovzdávam na študijnom (hlavne že som si pár dni pred tým šla len tak kúpiť rukolu do Lidla lebo mi chýbalo niečo zelené na fotky s vajcom, žeano Lucia). Všetko sme ale úspešne zvládli a ako sa hovorí: stačí už iba spraviť diplomku. YEAH.
Za mesiac zje človek všeličo. Priznávam, tento nebol zrovna najzdravší. Ale keď ti príde mail že máš euro zľavu na sushi alebo nájdeš Ben&Jerry´s v Tescu v akcii, tak si vravíš no nekup to veď si zaslúžite. A tak sme si s P. jedli na vysokej nohe. No prišiel na psa mráz (ako aj na celú Bratisku) a zrazu vchádzaš do Lidla so štyrmi eurami v ruke, kupuješ párky a kajzerky v akcii, lebo predsa musíš kúpiť ešte sáčky do koša a jar. A tak naše hodovanie skončilo. Aj som to odfotila veru, tú hostinu, a pochopila som, že takto zo mňa veru foodblogerka nebude. Nevadí, aj tak najradšej fotím ľudí #srdiečko a jedlo fotím iba keď štátnicujem. A to je už pasé, žeano.

Do teraz som nakupovala online iba elektroniku. Od 12.februára už aj sandálky na platforme, rifle či šaty. Objavila som čaro asosu o ktorom som do teraz počula iba zo Zoella haulov. Rozmýšľam, či nezačnem kariéru jutuberky. Aj kamarát M. mi to povedal. Že by som mala. Ale ja neviem či chcem. Veď máme Momu. Alebo Glassers gonna glass. I keď na ich druhé videjko čakáme už dva roky. No verím, že bude stáť za to.

Lúčili sme sa so slobodou, dva krát. Vydávali sme totižto dve kamky, dva týždne po sebe. Vo februári, lebo WHY NOT. Aj som fotila, no worries. Na krásnom mieste plnom briezok a pozostatkov snehu a tiež som sa (chvala Pánu Bohu!) nechala nahovoriť na fotenie v našom krásnom kostole (nech sa lubká sneak peaky oboch neviest nájdeš nižšie ;)). S mojím milým sme slávili štvrtý rok vodenia sa za ruky. Krásne, krááásne!

Takže toľko nateraz. Februárik bol síce krátky no udialo sa veľa a aj fotiek každodenných je dosť. Tak vás nechcem zdržovať od nich, šup šup popozerajte čo a ako. Vidíme sa v marci. Som zvedavá čo prinesie – žebyjar?